reklama

Rytiersky turnaj Normani

Od detstva som chcel šermovať. K historickému šermu som sa dostal v roku 2005. Vtedy som prvýkrát videl vystúpenie Normanov. Netušil som, že za pár rokov budem súčasťou tejto partie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som ešte pil zalievanú kávu...

 Ak človek býva v stane, hoci vo veľkom a priestrannom stane s posteľou a skriňou a zrkadlom a rúrou a varičom, je alebo ešte mladý, alebo má sklon k vandrovníctvu. A taký človek, ak je mladý, môže zostarnúť a zabudnúť na svoju mladosť a pripomenúť si ju cez svoje deti, ktoré aj keď budú pred ním, budú zároveň za čudnou neviditeľnou stenou. No. Taký človek musí "zostarnúť" každopádne, iba ak by zomrel mladý - a vtedy už nezostarne, ale občas sa stane, že aj obyčajný robotník, doktor, stavbár, čašník, živnostník si zariadi istý čas tak, aby mohol bývať v stane. Alebo v karavane, alebo trebars v hausbote, alebo v chatke. V krajnom prípade môže za svoj príbytok označiť celý les. Dokonca ani v takom prípade to ešte nemusí znamenať, že sa zbláznil.
 Mal som šťastie, že v istom období môjho života, a vtedy bola asi posledná možnosť na zbieranie takýchto zážitkov (znamená to, že už som starý?) som spoznal celú kompániu takýchto vandrákov. Pardón, vandrovníkov. Boli medzi nimi deti, študenti, veční študenti, kuchár, učiteľka, žena v domácnosti, ľudia rôzneho zamestnania, ktoré menili viackrát za rok, bakalári, magistri, magisterky, inžinieri, policajt - ten bol vlastne najprv kuchárom... naozajstní kaskadéri a celému tomu šéfoval Dušan, ktorý bol (a ešte stále je) zo všetkého niečo.
 Boli sme vysokokoncentrovaná, viacúrovňová, genderovo dokonalá, viacgeneračná vandrovnícka skupina - Rytiersky turnaj Normani. Aby to neznelo ako čistá recesia, za tie roky sme vystupovali po celej Európe. Konkrétne vo Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, Nemecku, Slovinsku, Česku a aj na Slovensku. A to aj napriek tomu, že väčšina z nás hovorila práve a jedine po - slovensky. O to viac jedinečne sme zvládali tie ostatné reči.
 Ja sám som sa k vám, k Normanom, pridal až v dobe "po vašej najväčšej sláve". V úvodzovkách preto, lebo vy všetci a každý jeden z vás ostanete najslávnejší až kým hviezdy nezhoria.
 Začal som tým, že som natieral galérku - kovovú konštrukciu hľadiska, ktorú potom niekto ukradol a speňažil asi v zberných surovinách, alebo čo. Potom som občas čosi prišil tam a hentam som niečo odniesol a priniesol a začal som strážiť na hrade v Trenčíne kone a zakrýval som kolbisko igelitom aby nezmoklo, a potom keď pršať prestalo som tú vodu vylieval, aby kolbisko preschlo. Som... nie len ja. Robili sme to my všetci a každý jeden. Niekedy aj trikrát v noci.
 Teraz si uvedomuje, že ak toto číta niekto, kto nevie o čom píšem, sa mu môžu zdať zvláštne slová ako "galérka", či si hovorí: "Aké kolbisko?" Tak by som asi mal zhrnúť, že sme v 21. storočí robili rytiersky turnaj na koňoch zo 14. storočia so všetkým čo k tomu patrí. Napríklad s katapultom. Ale aj s tým, čo k turnaju azda nepatrilo. Napríklad s drakom, ktorý väčšinou chrlil oheň a vždy chránil princezné pred ziskuchtivými rytiermi. Ďalej sme z koní v plnom cvale strieľali z lukov, naberali sme lancou krúžky na mnoho spôsobov, triafali sme kvintánu (ďalšie čudné slovo, čo?), hádzali sme oštep do divej svine, do Turka - a tomu sme ešte zotínali hlavu a takú hlavu sme napichovali na napichováky. Masaker! Masaker, pretože to všetko bolo stále vhodné pre detské publikum a to aj vo Francúzsku. A keď nikto z divákov neveril, že môžeme urobiť viac, dali sme si helmy, zobrali do rúk štíty, meče, drevce a poloslepí sme sa mlátili po hlavách a zhadzovali do piesku bojového poľa. Za slnka, za dažďa a občas aj za "normálneho počasia".
 Dalo sa to, lebo Dušan vedel, že sa to dá, hoci ostatní sme vedeli, že sa to nedá. A dalo sa to lebo sme to robili, aj keď spätne podľa mňa nikto nepochopí, ako sa to dalo robiť. Veď často počujem vety ako: Ako ste mohli bývať v stane? Mesiac, dva, tri, štyri?
 Bývanie v stane je však podľa nás super. A podľa mňa, to, že nie je povinná vojenská služba je normálna vec, ale povinné bývanie v stane by som zaviedol ako esenciálny spôsob výchovy.
 Hoci aj tri týždne pršalo a všade bolo mokro a manželky nariekali, že deti chodia zablatené a naviac že také lezú aj do postelí a frajerky nariekali, že je im zima a na akúkoľvek radu (daj si teplú sprchu, mysli na slnko, uvar večeru a zohrej sa pri tom, zohrejme sa spolu) sa urážali... Vtedy sme my všetci a každý z nás, vtedy sme cítili každú kvapku a cítili sme tak všetky kvapky, ktoré padali tri celé týždne na naše stany. A občas sme tie kvapky cítili na tvári naozaj, pretože aj taký stan sa môže prederaviť. Nehovoriac o tom, keď sa zlomila niektorá z dôležitých tyčí a aj milý rytier sa musel v noci sťahovať k susedovi, alebo do maštale ku koňom. Keď o tom tak rozmýšľam, kto si spomenie na slnko a teplo, keď môžeme spomínať na to, ako sme mokli a mokré pyžamo sme menili za mokrý civil a ten zasa za mokrú a smradľavú zbroj a kostým, ktoré sme mali najradšej. Kto si spomenie na príjemné, keď máme v pamäti ťažké momenty, ktoré sme predsa len prekonali. My všetci a každý z nás.
 Takýto vandrovníci nehľadajú obľubu v ťažkých časoch, to nie, vedia si pekne užiť. Pekelne dobre! Rôzny pôžitok ohraničujú gráciou a nemravnosťou. Aká škoda, ale pre niektorých ani nie, že tieto príbehy by sa nedali vyrozprávať a aj tieto veci, ktoré píšem, by iný mohol napísať inak. Ale nikto nemôže povedať, že sme nebojovali a že sme nevyhrali - nad počasím. Nad smrťou.
Ako som tak pil zalievanú kávu u Dušana, v príjemnom chlade hlineného domca, nemohol som toto nenapísať. Pretože mi chutila JAK ZA STARÝCH ČIAS!

Matúš Žuffa

Matúš Žuffa

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som z Trenčína a chcel by som sa tu trochu rozpísať o veciach, ktoré som zažil. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu